Pri padnutí na kolená počuť závan histórie. Zvuky mečov a žalostné výkriky nevinných obetí v mene Boha. Ale to nevadí. V srdciach sa zapáli oheň blaženosti, v ktorom sa kŕčovo zvíjajú všetky naše zlé vlastnosti. A keď všetko stíchne, počuť jemný cinkot nezdanených mincí, ktorých počet vie len Boh a muž v čiernom. Kupujeme si odpustenie bez daňového dokladu. S pocitom, že nie sme hodní večného raja sa bojazlivo zmierujeme s peklom. V tom zaznie výkrik zúfalstva zo samotného dna našej duše. Nie! Veď sme predsa boli pozvaní na hostinu baránkovu. Tancujme a veseľme sa, spievajme a radujme sa, už to bude trvať len chvíľu. Len malú chvíľku, kým to neskončí. Vo dverách nás už znova netrpezlivo čaká zloba, nenáviť, zavisť, pretvárka a starosti. Ešte chvíľu, malú chvíľočku sa radujme s mužom v čiernom a rozveseľme Boha, lebo on nad nami plače...
Kult osobnosti Slováka.
"Boh stvoril na svoj obraz muža a ženu..." vyšlo z úst, možno homosexuála, oblečeného v čienom. Všetkých prítomných v kostole zasiahlo neuveriteľné hrejivé teplo a pocit spokojnosti. Aspoň na chvíľu, po prekročení prahu svätoststánku, zanechali za sebou pretvárku, starosti, zlobu a nenávisť. Po pár teplých slovách, od muža v čiernom si zrazu večne závistliví susedia očistili svoje duše a v pokoji a bratskej láske si podávajú. ruky. Pocit blaženosti sa dá krájať a babičkám, informátorkám, sediacim vždy v predných radoch, Duch svätý aspoň na chvíľu odvráti pozornosť od okolia a upriami ich pohľady smerom k zemi a zavrie im ústa.